Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave aj tento rok predstavila verejnosti prácu a poslanie štvornohých priateľov človeka, ktorí uľahčujú život zrakovo postihnutým ľuďom. Na Dni adoptívnych rodičov na Sekulskej 1 v Bratislave sa záujemcovia dozvedeli, čo obnáša príprava a výcvik vodiaceho psa, či ako by sa verejnosť mala správať k vodiacim psom.

V nedeľu, 2. októbra 2016 sa pre širokú verejnosť po druhýkrát otvorili brány Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave.  Na akcii s názvom „Deň Adoptívnych Rodičov“ mali návštevníci možnosť nazrieť do sveta ľudí, ktorí pripravujú a vychovávajú štvornohých pomocníkov zrakovo postihnutým ľuďom.  Svoj najväčší krok k samostatnosti môžu zrakovo postihnutí ľudia dnes urobiť najmä vďaka priekopníkovi vo výcviku labradorov Imrichovi Bartalošovi a tímu Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy.

„Za bývalého Československa na Slovensku neexistoval výcvik vodiacich psov, psy sa cvičili v Čechách a zabezpečoval to výrobný podnik invalidov META.  S výcvikom však nebola spokojnosť, a preto sa jeden schopný nevidiaci Slovák Tibor Fifta rozhodol vybudovať výcvikovú školu v Čechách. Bol to môj spolužiak na konzervatóriu a vedel, že som veľký milovník psov  už od malička, preto ma angažoval do výcviku psov.  Ako špeciálny pedagóg som robil testy klientov formou rozhovoru. Zisťoval som,  aké majú podmienky doma pre psa, aký majú vzťah ku psom ako nevidiaci...Neskôr mi v Čechách dali jedno šteňa na výchovu, po kontrole mi ponúkli, že ho môžem cvičiť, s nadšením som sa ujal tejto práce, medzitým sa Slovenská republika osamostatnila a tohto psa sme už cvičili na Slovensku. Bol to prvý vodiaci pes vycvičený u nás,“ spomína s radosťou hudobný pedagóg a odborník na tyflokynológiu.

Imrich Bartaloš spolu s rodinou vycvičil 9 vodiacich psov a vyhral niekoľko majstrovstiev Slovenska a dokonca aj Maďarska. Dnes sa už pán Bartaloš venuje len hudobnej pedagógii, no ako člen správnej rady odovzdáva aj naďalej zaujímavé postrehy svojim nástupcom vo výcvikovej škole.

„Napríklad kedysi bolo jasné v hromadnej doprave, či už v trolejbuse, električke, že si môžem ísť sadnúť k prvému sedadlu za vodičom, ten pes sa tam nádherne zmestil a všetko bolo v poriadku. No dnes musím striehnuť, či je to ten nový typ alebo starý typ električky, úplne inak tam treba nastupovať a na iných miestach si môžem sadnúť,“ vysvetľuje Imrich Bartaloš. Rozdiel je aj v kŕmení psov: „ Kedysi sa kupovalo mäso u mäsiara, uvarili sa cestoviny, pridala zelenina a tým sa kŕmilo. Dnes sú to granule. Som zástancom kvalitného krmiva, aj keď je to drahšie, ale je tam všetko, čo pes potrebuje,“ dodal skúsený  odborník na tyflokynológiu.

Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy (VŠVAP) v Bratislave zabezpečuje účelový chov, výchovu, výcvik, odovzdanie psa klientovi a tyflokynologický servis (pomoc a poradenstvo v oblasti kynológie vodiacich psov). Za 21 rokov existencie (od roku 1995) tu vycvičili a odovzdali klientom 127 vodiacich psov a 2 asistenčné psy. 35 z nich je v súčasnosti v aktívnej službe.  Trénujú sa tu najmä labradorské retrívre, ktoré majú od roku 2007 z vlastného účelového chovu. „Chováme psy, ktoré sú povahovo vhodné na túto prácu. To znamená, že sú ľahko ovládateľné človekom, radi pre človeka pracujú a sú menej  temperamentné, ako je u labradora bežné,“ vysvetlila Katarína Kubišová z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy. Labradory sú známe chuťou do jedla, preto často trpia obezitou a problémami s kĺbmi a kosťami. „Labrador je náchylný na priberanie na váhe, preto potrebuje krmivo, ktoré mu pomáha udržiavať ideálnu váhu a zároveň podporuje vývoj kostí a kĺbov. Taktiež bývajú veľmi pahltný, preto majú granule pre Labradora špeciálny tvar s dierkou v strede, ktorá zabezpečuje dôsledné kúsanie a prežúvanie granúl. Granule by mali obsahovať zvýšené množstvo bielkovín, menej tukov a tiež L-karnitín, ktorý zaisťuje lepšie spaľovanie tukov, pes teda nepriberá a cíti sa fit. Vhodné krmivo pre labradora obsahuje aj psylium a jačmeň. Tie umocnia pocit sýtosti,“ vysvetlila veterinárna lekárka Dominika Kališová z Royal Canin.

Autor článku: Miroslava Labašová