WEIMARSKÝ STAVAČ
FCI kód: 7/1/99
FCI Skupina | FCI 7: Stavače |
---|---|
Krajina pôvodu | Nemecko |
Využitie | Lovecké plemená |
Náročnosť na výchovu | nenáročný |
Náročnosť na pohyb | náročný |
Vzťah k deťom | dobrý |
Vzťah k ostatným zvieratám | dobrý |
Terajšie určenie | spoločník lovecký pes |
Priemerný vek | 12 - 13 rokov |
- Popis plemena
- Povaha plemena
- História
- Základná starostlivosť
- Rady, tipy a články
Štandard F.C.I. číslo
krátkosrstá varieta č. 99 a
dlhosrstá varieta č. 99 b
Klasifikácia F.C.I.
Skupina 7 : Stavače
Sekcia 1 : Kontinentálne stavače
s pracovnou skúškou
«
Weimarský stavač je prostredne veľký až veľký poľovný stavač, účelného pracovného typu, krásneho tvaru, šľachovitý a neprestavaný. Hlava je úmerná telu, suchá, pri psoch širšia ako pri sučkách. Uprostred čela je vrub, tylový hrboľ ľahko až stredne vystupujúci. Papuľa je dlhá a najmä u psov silná. Pysky sú mierne previsnuté a lícne svaly sú zreteľne výrazné. Nos je tmavo mäsovej farby, pomaly prechádzajúci dozadu do sivej farby. Oči guľaté, nepatrne šikmo vsadené, jantárovej farby, s inteligentným výrazom, v šteňacom veku blankytne modré. Ušnice sú široké, dosť dlhé, na hrote zaoblené, vysoko a úzko nasadené. Krk je nesený ušľachtilo, svalnatý, temer guľatý a nie príliš krátky. Hruď je mohutná, nie príliš široká s dostatočnou hĺbkou a dĺžku. Chrbát je viac menej dlhší, avšak nie prehnutý, pevný a svalnatý. Končatiny sú vysoko, nie postavené príliš široko, šľachovité, a rovné. Labky sú uzavreté, mohutné a bez vlčích pazúrikov.
Chvost má byť skrátený v deň, alebo dva dni po narodení, podľa predpisov o ochrane zvierat, u krátkosrstých o 4-4,5cm. U dlhosrstých weimarských stavačov sa odstraňujú 2-3 stavce. Farba srsti je striebrosivá, sivá ako srnčia zver v zime alebo myšia šeď, ako aj prechody medzi týmito odtieňmi. Hlava a uši sú zvyčajne o niečo svetlejšie. Biele odznaky sú prípustné iba na prsiach a na prstoch. Cez chrbát sa často ťahá viac alebo menej široký, tmavý „úhorí pás“. Osrstenie môže byť krátke jemné, krátke tvrdé, hrubé alebo dlhé.
Štandard FCI: http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/099g07-en.pdf
Ide o veľmi inteligentného a priateľského psa s vynikajúcimi poľovnými vlastnosťami. Z týchto poľovných vlastností nadpriemerne vynikajú vlohy pre prácu na stope, ostrosť a ostražitosť. Je všestranný, ľahko ovládateľný, náruživý, ale nie nadmerne temperamentný. Je spoľahlivý pri vystavovaní aj pri práci vo vode. Nos má neuveriteľnej kvality. Nie len pre poľovníkov má nesporné pracovné kvality. Rád sa neustále učí novým veciam a je veľmi rád keď môže byť užitočný. Weimarský stavač jednoznačne nepatrí medzi leňochov, je živý, činorodý a potrebuje stále niečo robiť. Svoju inteligenciu s obľubou využíva pri manipulácii s ľuďmi a vie byť dosť tvrdohlavý. U samcov sa prejavuje ich dominantnosť.
Istotne je pri „weimaranovi“ nutný výcvik základnej poslušnosti. Jeho výchova nie je vďaka jeho inteligencii a temperamentu úplne jednoduchá, avšak nie je to nadľudský výkon. Nadovšetko miluje svojho pána a rodinu, niekedy možno hovoriť až o závislosti. K cudzím ľuďom je priateľský, niekedy však ostražitejší. Drobné zvieratá by mali byť pred ním a jeho loveckým pudom na pozore. Ak však s inými domácimi miláčikmi spoločne vyrastá od malička, obvykle ich toleruje. Ideálny je pre neho lovecký výcvik, ale šťastný bude aj pri rôznych športových kynologických aktivitách, záchranárskom výcviku a pod.
Weimarský stavač je považovaný za jedno z najstarších plemien a ich vznik je zahalený tajomstvom. Traduje sa, že pochádzajú zo starého nemeckého stavača hnedej farby, ktorá sa mutáciou zmenila na striebrosivú. Prvým doloženým výskytom weimarského stavača je na počiatku 19.storočia na dvore weimarského veľkovojvodu Karola Augusta, ktorého svorku preslávili hlavne výnimočne vrtké psy a silné striebrošedé psy. Tie boli na weimarskom dvore ďalej čistokrvne chované. Nájdu sa však skeptici, ktorí tvrdia, že plemeno bolo vyšľachtené už ďaleko predtým, o čom svedčí obraz namaľovaný známym maliarom van Dyckom, ktorý zobrazuje Ruperta z Falcka so psom, ktorý sa veľmi podobá dnešnému „weimaranovi“. Či už bolo tak či onak vzniklo plemeno s vynikajúcimi poľovnými vlastnosťami.
Krátka srsť weimarského stavača si vyžaduje len minimálnu starostlivosť, stačí ju raz za čas vykartáčovať. Psi z dlhou srsťou sú pochopiteľne náročnejší, pravidelné vyčesávanie srsti a kontrolovať čistotu zvukovodu. Weimarský stavač potrebuje nutne výcvik základnej poslušnosti – ide o veľké plemeno a poslušnosť je v každodennom živote nevyhnutná. Je vhodný skôr pre skúsenejšieho psíčkara, ktorý už vie ako psa dobre vychovať.
Ak sa pre neho rozhodne začiatočník, mal by to byť človek s týmto plemenom dobre zoznámený, pripravený sa psovi skutočne aktívne venovať. Pokiaľ nemáte veľa skúseností s výcvikom psov, radšej sa zverte do rúk odborníka a navštevujte so psom kynologické cvičisko. Pokiaľ si chcete zadovážiť „weimarana“ na chov, nezaobídete sa bez loveckého výcviku. Lovecký výcvik a lovecké skúšky sú pre uchovnenie a možnosť chovu v rámci FCI nutné. Zvýšenú pozornosť treba venovať možnostiam pohybu – ideálne sú dlhé prechádzky v prírode a samozrejme potrebuje dostatok kvalitnej stravy, ktorá má byť prispôsobená podľa jeho činnosti. Ide o pomerne zdravé plemeno. Občas, podobne ako iné veľké plemená trpí na torziu žalúdka.