Štandard F.C.I. číslo
č. 120

Klasifikácia F.C.I.
Skupina 7 : Stavače
Sekcia 2.2 : Britské a Írske setre
s pracovnou skúškou

Štandardy FCI:     http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/120g07-en.pdf

«

Celkový vzhľad
ušľachtilý a atletický plnokrvný pes priateľského výrazu. Harmonický, vyvážený a súmerný.

Veľkosť, proporcie, substancie:
výška psy 58-67cm
výška feny 55-62cm
hmotnosť 27-32kg

Hlava a lebka
hlava má byť dlhá a suchá, nie úzka, krátka alebo hrubá okolo uší. Lebka je medzi ušami oválna a svedčí o nadbytku priestoru pre mozog, tylový hrbol je dobre vyznačený. Obočia sú zdvihnuté, zdôrazňujúce celkový vzhľad.
Oči: farby orechovo hnedej alebo tmavohnedej a nemajú byť príliš veľké.
Uši: strednej veľkosti, tenké, nízko vzadu nasadené. Visia v úhladných záhyboch, priliehajú tesne ku hlave.
Papuľa: hlbšia, pri konci takmer kvadratická. Od celkového sklonu ku špičke nosa má byť dlhá, pysky nie veľmi prevísajúce.
Nos: farba nosa je tmavo mahagónová, tmavo orechová alebo čierna. Nozdry široko roztvorené.
Pysky: previsnuté pysky sú nežiadúce.
Zuby: čeluste takmer rovnako dlhé, chrup bielej farby, pravidelne rozložený, bez predkusu a podkusu. Skus nožnicovitý.

Krk: stredne dlhý, veľmi svalnatý, avšak nie príliš silný, mierne klenutý, bez akýchkoľvek kožných záhybov.

Telo
súmerne stavané, s pružnými, dobre klenutými rebrami, ktoré poskytujú pľúcam dostatok priestoru. Bedrá svalnaté, mierne klenuté.
Hrudník: hruď má byť pokiaľ možno hlboká, spredu trochu užšia.

Chvost: stredne dlhý, primerane k veľkosti psa, nasadený trochu nižšie. Pri koreni je silný a zužuje sa až do špičky. Má byť nesený pokiaľ možno na úrovni alebo pod úrovňou chrbta.

Predné končatiny: lopatky sú dlhé, šikmo vzadu položené, horné zakončenie lopatiek má byť jemne modelované. Predné končatiny majú byť rovné a svalnaté, s dobre vyvinutými kosťami, lakte nízko uložené, aby nebránili v pohybe, nesmú byť vbočené ani vybočené.
Zadné končatiny: široké a výkonné, od bokov ku pätám dlhé a svalnaté. Nadpriehlavky sú krátke a silné. Kolenné a pätové kĺby dobre zaoblené a zauhlené a nesmú byť ani vbočené ani vybočené.
Laby: malé, veľmi pevné, so silnými, dobre viazanými a klenutými prstami.

Osrstenie
srsť na hlave, prednej časti končatín a na koncoch uší má byť krátka a jemná. Na ostatných častiach tela a končatín stredne dlhá, hladká, bez akejkoľvek kučeravosti a vlnitosti. Srsť na hornej časti uší má byť dlhá a hodvábna, na zadnej strane predných aj zadných končatín dlhá a jemná. Dostatok hustej previsnutej srsti na slabinách môže pokračovať po hrudi a krku. Labky sú medzi prstami dobre osrstené. Chvost má úhladnú vlajku stredne dlhej srsti, ktorá sa postupne ku koncu kráti. Celá srsť je čo najviac hladká a rovná.
Farba srsti: sýto gaštanové bez najmenšej stopy po čiernej. Biela farba na hrudi, pod krkom alebo na prstoch, malá hviezda na čele, úzky prúžok na nose nie sú na závadu.

Chyby: každá odchýlka od vymenovaného sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je priamo závislé od veľkosti odchýlky.

Poznámka: psy musia vykazovať dva zreteľne normálne semenníky, plne zostúpené v miešku.

Írsky seter je  veľmi temperamentný, inteligentný, trochu svojhlavý, no napriek tomu dobre cvičiteľný pes. Jeho pomalšie dospievanie, šteňacie prejavy a neúnavná bujarosť  ho sprevádzajú po celý jeho život. Pokiaľ má z neho vyrásť  dobrý spoločník, jeho temperament treba podrobiť dôslednej výchove už od jeho útleho veku. Dospelý, dobre vychovaný seter je priateľský, citlivý, bezproblémový, úplne neagresívny pes, výborný spoločník pre deti a výborný rodinný pes. 
Taktiež ide o náruživého lovca so schopnosťou vystavovania zveri a vynikajúcim nosom. Z tohto dôvodu je obľúbený medzi lovcami a poľovníkmi. Pri práci sa využíva k lovu pernatej a srstnatej zveri, ale i k vodným prácam. Írsky seter ako každé poľovné plemeno miluje pohyb. Pre udržanie jeho kondície sú vhodné pravidelné, dlhé prechádzky, beh vedľa bicykla, plávanie.  Avšak s pohybom treba byť opatrný v období rastu šteňaťa, kedy by nemalo byť moc zaťažované. Pri setrovi máme na výber široké spektrum aktivít ako sú výstavy, poľovníctvo, či psie športy ako napr. agility, obediencia, stopovanie, aportovanie, ktoré zvláda s ľahkosťou a eleganciou. Z dôvodu, že nejde v žiadnom prípade o „gaučového“ psa, hodí sa najmä pre aktívnych ľudí.

Írsky seter ako národné írske plemeno patrí medzi 4 plemená setrov – írsky červený seter, írsky červeno-biely seter, gordon seter a anglický seter. Setre sú spojené s históriou poľovníctva, sú potomkami červeno a oranžovo sfarbených španielov z Bretónska, červeno-bielych írskych španielov a taktiež červeno-bielych waleských špringeršpanielov. Tieto poľovné sliediče slúžili na prácu s jastrabmi. Ich úlohou bolo vyplašiť zver, ktorú následne dravce ulovili. Ďalšia efektívnejšia poľovačka bola so sieťami, pri ktorej psy nesmeli pernatú zver vyplašiť, museli ju vystaviť, čo znamená sa ku koristi priblížiť a zotrvať vo vzdialenosti niekoľkých metrov v pokoji. Keď sa poľovníci priblížili, korisť pochytali sieťami. Po zavedení strelných zbraní sa požadoval od psov kľud po výstrele. Úlohou psa bolo pred zverou zastať, zaujať polohu s prednou zdvihnutou nohou, smerom naznačujúcim polohu zveri, na povel si ľahnúť alebo sadnúť. Írsky červený seter bol však vyšľachtený v Írsku a pochádza z Írskych červeno-bielych setrov a neznámych jednofarebných červených psov. V ďalšom období sa írsky seter svojou hodvábnou, sýto gaštanovou farbou stal obľúbeným domácim psom, nielen vo svojej írskej vlasti a na britských ostrovoch, ale i na európskom kontinente a taktiež v Severnej Amerike. Krása tohto impozantného psa dala chovateľom podnet i k predvádzaniu psov na výstavách. Dnes je zo setra obľúbený rodinný a výstavný pes, no svoj lovecký pôvod nezaprie.