Štandard F.C.I. číslo
č. 270

Klasifikácia F.C.I.
Skupina 5 : Špice a primitívne typy
Sekcia 1 : Severské saňové psy
bez skúšky z výkonu

«

Sibírsky husky je stredne veľký pracovný pes. Rýchly a ľahkonohý, uvoľnený a elegantný v pohybe. Primerane kompaktný a husto osrstený trup, postavené uši a huňatý chvost dokazujú jeho severský pôvod. Tak ako kedysi, i dnes je schopný plniť úlohu saňového psa. Hlavu má ušľachtilo formovanú s mandľovými, trocha šikmo položenými očami s priateľským, prenikavým, zvedavým až šibalským pohľadom a stredne veľkými postavenými ušami. Jeho oči môžu byť hnedé alebo modré, alebo tiež rôznych farieb.  Krk je stredne dlhý, správne klenutý, hrdo vzpriamený. Telo obdĺžnikové, hrudník silný, ale nie moc široký. Chrbát má byť stredne dlhý a mohutný. Línia chrbta musí byť priama od kohútika k zadku. Predné končatiny stoja primerane od seba, sú rovnobežné a rovné, lakte tesne priliehajúce. Má svalnaté a mocné stehná. Labky oválne, nie dlhé, stredne veľké, medzi prstami dobre osrstené. Vankúšiky sú odolné a tučné. Chvost je dobre osrstený, líščieho typu. Pri pozornosti ho pes nesie zdvihnutý v oblúku nad chrbtom, v kľude je zvesený.
Srsť je dvojitá a stredne dlhá, s kožušinovým vzhľadom. Podsada je mäkká a hustá, dostatočne dlhá, tvorí podporu pre kryciu srsť. Počas výmeny srsti je normálne chýbanie podsady. Farba srsti môže mať všetky farby od čiernej po čisto bielu. Mnohokrát je obvyklá kresba /maska/ na hlave, zahŕňa niektoré nápadné vzory, ktoré nie sú obvyklé u iných plemien a ktoré pôsobia vznešene.

Štandard FCI:    http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/270g05-en.pdf  

Husky je inteligentný, prispôsobivý a samostatne uvažujúci pes, ktorý nie je náročný na množstvo potravy a starostlivosť.  Jeho výraznou potrebou je však dostatok pohybu a pretože sú veľmi slobodomyseľný, pre harmonické spolužitie s človekom je potrebná dôsledná výchova. V žiadnom prípade nezaprie temperament energického psa, ani svoj divoký pôvod. Prekypuje energiou, ktorú potrebuje do posledného dychu celú využiť. Pokiaľ mu to nie je umožnené, nebude šťastný. Dokonca i jedlo stojí na druhom mieste. Treba počítať s tým, že adrenalínové vychádzky vám skončia až tak po 12.roku jeho života. Rád sa hrá s deťmi a priateľský je i k ostatným ľuďom a psom. Nie je vhodný ako strážny pes, málokedy sa prejavuje štekaním a náhodného zlodeja privíta rovnako zdvorilo ako nejakého známeho. Veľmi rád a to najmä v mladom veku , niečo obžúva alebo vykonáva inú deštrukčnú činnosť. Pomáhajú hračky a kosti na žuvanie.

Husky je od prírody lovec, jeho silný lovecký pud nemožno odnaučiť. Má skvele zachované prirodzené inštinkty. Ak nie je v uzavretom areáli, nemal by sa púšťať z vodítka. Kvôli sliepkam, mačkám či ovciam u susedov dokážu nemožné, takže ak plot, tak 2m vysoký a aspoň 20cm hlboko v zemi. Rovnakou vášňou je u nich i hrabanie, čo milovníkov záhrad moc nepoteší. Ide o svorkového psa, zle znáša samotu. Preto možno spozorovať zmeny v jeho chovaní ak budete mať miesto jedného huskyho dvoch.  

Jeho využitie je predovšetkým pre preteky psích záprahov, kde môže v plnej miere využívať svoje danosti a vlastnosti. Ďalšími disciplínami sú pulka a skijöring – jazdec na bežkách je ťahaný psom, bikering – pes a cyklista, canicross – bežec so psom, weight pulling – ťahanie záťaže, jogging, agility, flyball, frisbee.

Husky prešiel dlhým vývojom počas niekoľkých stáročí u národov na Sibíri. Tu si ho vyšľachtili už v praveku obyvatelia týchto nehostinných končín – Čukčovia, ktorí držali tieto psy v relatívne čistej forme. Najmä tí v najizolovanejších osadách pozdĺž brehu rieky Kolyma a na pobreží Severného mysu. Slúžil im hlavne ako ťažné zviera ich saní, ale taktiež ho využívali k lovu. Ich pôvod sa odvíja od nehostinného podnebia, kde teplota v zimnom období klesá pod 50C° a vietor dosahuje rýchlosť až 100km/h. S početnými skupinami svojich psích spoločníkov a nenahraditeľných pomocníkov mohli cestovať po zamrznutej zemi, kedy prekonávali až 100 míľ za deň. Taktiež sa využívali ako spoločníci detí a nebolo výnimkou, že pes spal v stane, pretože bol schopný ho vyhriať svojim živočíšnym teplom. Jeho predkom je pravdepodobne Lajka. Až v 19.storočí huskyho objavili obchodníci s kožušinami na Aljaške a v roku 1909 sa dostal do Ameriky. Obrovskú popularitu si získal sibírsky husky v polovici dvadsiatich rokov, kedy v zime 1925 vypukla v Nome, stredisku zlatokopov na Aljaške, epidémia záškrtu a bolo nutné tam čo najrýchlejšie dopraviť sérum. Nakoľko bolo veľmi nepriaznivé počasie, jediným riešením bolo použiť na trasu 674 míľ z Anchorange do Nome psí záprah, ktorý to zvládol za 7 dní. Na pamiatku tejto udalosti sa koná dodnes najdlhší závod saní ťažných psov, Iditador, na trati Anchorage-Nome /viac než 1930km/. V dnešnej dobe sa husky používa na závody psích záprahov, alebo ako psí kamarát v aktívnych rodinách.

Sibírsky Husky je plemeno hodiace sa výhradne pre aktívnych ľudí. Potrebuje veľké množstvo pohybu. Pravidelná fyzická záťaž je pre neho nevyhnutná. Najspokojnejší je pri saňovom športe. Jeho výchova je pomerne náročná a je veľmi dôležitá. S výchovou sa musí začať hneď u 8-týždňového šteniatka, pretože čím sú starší, tým sú samostatnejší. Treba byť dôsledný, jednoznačný, ale hlavne láskavý a trpezlivý. Psa treba pri výcviku správne motivovať a odmeňovať. Tvrdou drezúrou nič nedosiahnete. Veľmi dôležité je privolanie! Dokonalú poslušnosť však väčšinou nemožno dosiahnuť. Husky sa nehodí do mesta. Ideálny je pre neho celoročný pobyt vonku. Pokiaľ sa mu však poskytne dostatočné množstvo pohybu, môže sa chovať aj v byte. Srsť huskyho si nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Len v dobe pĺznutia je nutné ho častejšie kartáčovať. Sibírsky husky sa radí medzi pomerne vitálne a zdravé plemená, predsa ale preventívne odčervenia  a každoročné očkovania netreba zanedbávať.