Štandard F.C.I. číslo
č. 145

Klasifikácia F.C.I.
Skupina 2 : Pinče, bradáče, molosoidy a švajčiarske salašnícke psy
Sekcia 2 : Molosoidy horského typu
bez skúšky z výkonu

«

Leonberger  má svoj pôvod v susednom Nemecku, kde ho vyšľachtili krížením niekoľkých plemien, z ktorých sa uvádzajú bernardín, newfoundlandský pes a pyrenejský ovčiarsky pes. Ide o veľkého, mohutného, svalnatého psa, ktorý je však veľmi elegantný. Pre toto plemeno je charakteristická vyvážená stavba tela, sebavedomý kľud a taktiež pomerne živý temperament. Zvlášť samce sú mohutné a plné sily. Leonberger má veľkú, mohutnú, hrdo nesenú hlavu, ktorá dokonale pasuje k telu. Má nevýrazne vyznačený sklon čela, dlhý nos, čierne priliehavé pysky, kútiky uzavreté. Čeľuste sú mohutné s pravidelným a nožnicovým skusom. Oči má stredne veľké, svetlohnedej až tmavohnedej farby. Krk má porastený mohutnou hrivou. Leví dojem ešte umocňujú mohutné laby. Jeho chrbát je silný, plochý, hruď hlboká, ale nie sudovitá. Dobre osrstený chvost nosí voľne, dolu. 
Srsť je dlhšia, stredne jemná až hrubá, splývajúca, s hustou podsadou. Na krku a hrudi tvorí obzvlášť pri samcoch hrivu, výrazné zástavy na predných a nohavice na zadných končatinách. Farba srsti je levie žltá, červená, červenohnedá, tiež piesková, plavá, alebo krémová a všetky ich kombinácie, vždy s čiernou maskou.

Štandard FCI:     http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/145g02-en.pdf 

Leonberger je ako rodinný pes v dnešných, či už bytových či životných podmienkach príjemným partnerom, typický svojou láskou k rodine a najmä k deťom. Vyniká trpezlivosťou a kľudom, ktorý z neho priam vyžaruje. Je prispôsobivý, hravý a má túžbu robiť ľudom radosť. Jeho dosť extrémna závislosť na majiteľovi môže byť pre niekoho záporom, niekto to však ocení. Je dobrý strážny pes, oddaný a chrániaci svoju ľudskú rodinu. Nie je plachý ani agresívny. Je ľahko ovládateľný a ľahko sa vychováva. Nemusí sa cvičiť, pretože nemá príliš veľký záujem byť dominantný. Je dobrý strážca a svojich najbližších si dobre stráži a položil by za nich život. S leonbergerom po boku sa nemusíte ničoho báť. Je veľmi citlivý k nálade svojho pána, dokáže vycítiť smútok, strach a iné pocity. Taktiež je veľmi vnímavý k tónu hlasu, akým s ním komunikujete. Slovné napomenutie je pre neho dostatočným trestom. Jeho kľudná povaha ho predurčuje na rolu spoločenského a rodinného psa, ktorého môžete bez obáv vziať kamkoľvek so sebou. Veľmi rád pláva a je schopný sa kúpať  aj za najstudenšieho počasia.

Leonberger sa vďaka svojej veľkosti moc nehodí pre život v meste a je radšej keď môže byť vonku. Nemá veľké pohybové nároky, napriek tomu by nemal byť iba doma na záhrade a pravidelné prechádzky by mali byť samozrejmosťou. Pokiaľ hľadáte psa na záhradu, máte deti, veľké srdce a netrpíte zrovna športovo-kynologickými ambíciami, leonberger je pre vás ideálnym spoločníkom.

Heinrich Essing, mestský radca z Leonbergu pri Stutgarte sa rozhodol, že vyšľachtí psa, ktorý bude podobný levovi. Mesto Leonberg má kráľa zvierat  vo svojom znaku. Essing mal veľkú svorku psov, s ktorou začal robiť pokusy. Skrížil čiernobieleho novofundlandského psa s dlhosrstým bernardínom. Po ďalšom krížení štyroch generácií zaradil do chovu pyrenejského horského psa, čoho výsledkom je veľký strážny rodinný pes, ktorému sa pre jeho priateľskú povahu tiež hovorí „nežný obor“. Prvé psy nazývané leonberger sa narodili v roku 1846, v ktorých sa spojili najlepšie vlastnosti východiskových plemien. V krátkom čase boli tieto psy predané do sveta ako symbol mesta Leonberg. Koncom 19.storočia bol uprednostňovaný ako pes pre sedliacke usadlosti v Bádensku-Wurttembersku. Bol preslávený svojou ostražitosťou a mnohostrannosťou. V oboch svetových vojnách ako i v ťažkom povojnovom období rapídne klesol počet leonbergerov. Dnes je predovšetkým rodinným psom, ktorý sa vyrovnal so všetkými požiadavkami súčasného sveta.

Leonberger má rád prechádzky a pohyb, avšak nakoľko ide o molosoidné plemeno, treba myslieť na jeho kĺby. Mladého psa nesmieme fyzicky preťažovať. Rast šteňaťa je rýchly a končí asi v jednom roku života. Preto je veľmi dôležité kŕmiť ho aspoň v prvom roku života kvalitným a vyváženým krmivom. Pred kúpou takéhoto šteniatka je potrebné si dobre zvážiť, čo asi tak držanie tak veľkého psa stojí. Čo sa týka srsti leonbergera, tá si vyžaduje určitú starostlivosť. Nie je však tak náročná, ako by sa na prvý pohľad zdalo. V období pĺznutia je potrebné psa česať denne, ale počas zimy sa temer nečeše -kožuch má však tendenciu plstnatieť.

Leonberger si nevyžaduje klasický výcvik, ale výchova je nutná. Nakoľko ide o nekonfliktného a prispôsobivého psa, nie je jeho výchova obtiažna. Rýchlo pochopí čo od neho žiadate a nadšene predvádza čo sa naučil. Keďže je dobrým plavcom, môže byť cvičený ako záchranársky pes. Vďaka svojej konštrukcii dokáže vytiahnuť topiaceho z vody. Vychádza dobre s deťmi, psami a ostatnými zvieratami.