Štandard F.C.I. číslo
č. 313

Klasifikácia F.C.I.
Skupina 1 : Ovčiaky a pastierske psy
Sekcia 1 : Ovčiaky
bez skúšky z výkonu

Štandard FCI:    http://www.fci.be/Nomenclature/Standards/313g01-en.pdf

«

Celkový vzhľad
Holandský pastiersky pes je ľahko stavaný dlhosrstý pes s výškou medzi 40–50 cm. Jeho pohyby sú pružné a ľahkonohé, je obdivuhodným skokanom.

Hlava a lebka
bohaté osrstenie robí hlavu väčšou, najmä širšou a zdá sa byť aj oveľa hlbšia, než je v skutočnosti.
Lebka: je takmer plochá, s primeranou čelovou brázdou a výrazne vyvinutými nadočnicovými oblúkmi. V pomere k dĺžke je dosť široká. Jej šírka o niečo presahuje vzdialenosť medzi stopom a výbežkom medzitemennej kosti.
Papuľa: je kratšia než vzdialenosť medzi stopom a výbežkom medzitemennej kosti. Línia chrbta nosa prebieha o niečo nižšie ako línia temena a stop je výrazne vyvinutý, ale nie strmý. Jarmové oblúky výrazne vystupujú. Papuľa sa trochu zužuje, je však hlboká a končí široko a len mierne zaoblene. Pri pohľade zboku musí byť pri zavretej papuli vidno spodnú čeľusť.
Oči: oči sú pomerne veľké, okrúhle, uložené normálne v očných jamkách. Na hlave ležia viac vpredu než naboku. Farba je hnedá, oči nemajú vyvolávať dojem, že sú čierne. Bielko má byť viditeľné len pri pohľade veľmi nabok. Výraz je otvorený, úprimný a živý. Tvar, farba a výraz sú charakteristické pre plemeno.
Zhryz: normálne vyvinutý nožnicový zhryz.
Uši: sú pomerne vysoko nasadené, nie veľké či mäsité a visia voľne, ale nie tesne pri lebke. Sú porastené dlhou srsťou a sú pohyblivé, nesmú však presahovať líniu lebky.

Krk: hlava je nesená vysoko na mocnom a suchom krku.

Telo
schapendoes je o niečo dlhší ako vysoký. Kostra je ľahká, ohybná a elastická.
Rebrá: sú priemerne až dobre klenuté a siahajú ďaleko dozadu.
Hrudník: je hlboký, línia brucha nie je príliš vysoko vtiahnutá.
Línia chrbta: je nad veľmi svalnatou bedrovou partiou klenutá.

Končatiny
Predok
Predné končatiny: sú rovné a ľahko stavané. Dobré zauhlenie predných končatín má zdôrazniť predhrudie.
Nadprstia: sú elastické.
Zadok: dobre šikmo uložená panva.
Zadné končatiny: sú výrazne zauhlené v päte a svalnaté. Krátke podpätia.
Labky: labky sú pomerne veľké a elastické, majú široký, oválny tvar. Prsty ležia tesne pri sebe. Vankúšiky sú hrubé a elastické, s dostatočným množstvom chlpov medzi nimi. Vlčie pazúriky sú povolené.

Chvost: je dlhý, dobre osrstený. Spôsob, akým pes nesie chvost, je charakteristický pre plemeno. V pokoji visí nízko. V kluse je chvost nesený pomerne vysoko a zahnutý kmitá zo strany na stranu. Pri cvale je vodorovne vystretý. Pri skákaní slúži chvost zjavne na kormidlovanie. Keď je pes v strehu, je chvost niekedy silne vztýčený. Nikdy by však nemal byť nesený strmo nad chrbtom.

Osrstenie
hustá srsť s dostatočnou podsadou. Srsť je dlhá, v oblasti zadných končatín 7 cm i viac. Nie je hladká, ale mierne zvlnená. Vyslovene kučeravá srsť nie je prípustná. Srsť rastie husto pri sebe, je tenká a suchá, predovšetkým však nie hodvábna. Tam, kde je srsť dlhá, má sklon odstávať v chumáčoch, čím pes dostáva najmä vzadu mohutný vzhľad. Schapendoes má výraznú šticu, fúzy a bradu.
Farba: prípustné sú všetky farby. Uprednostňuje sa sivomodrá až čierna.

Pohyb: keďže schapendoes pri svojej práci skôr cvála než klusá, musí byť jeho pohyb ľahkonohý a pružný, bez prebytočnej spotreby energie. Musí dobre skákať a rýchlo odbočovať.

Výška v kohútiku: suky 40–47 cm, psy 43– 50 cm.

Chyby
každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej posúdenie presne závisí od stupňa odchýlky.
Vylučujúce chyby: jedinec, ktorý sa v kruhu správa bojazlivo alebo agresívne, sa ani neumiestni ani nekvalifikuje.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.