Existujú dva typy plemena - Scott a Johnson, pričom za štandart sa považuje typ Scott.

Všeobecný výzor
amerických buldogov by mal vzbudzovať dojem obrovskej sily, šikovnosti, trpezlivosti, vytrvalosti s pevnou (dobre skĺbenou), robustnou, kompaktnou stavbou tela. Treba však dbať o to, aby nedochádzalo k nadmernosti, prehnanému objemu, abnormálnym rozmerom a obrovskej veľkosti. Samce majú byť charakteristicky väčšie, ich kosti sú ťažšie.

Farba srsti
Americký buldog je prevažne biely, prípadne bielo-strakatý (škvrnitý, alebo červenej farby). Pokiaľ má jedinec na tele škvrny, väčšinou sa vyskytujú okolo jedného alebo oboch očí, uší. Môže sa však jednať aj o škvrnu na konci chvosta, prípadne o veľké chrbtové škvrny...

Hlava
amerického buldoga je strednej veľkosti (týka sa to dĺžky), široká, objemná pozdĺž lebky s jasne vyhranenými svalnatými lícami. Oči sú stredne veľké, bez farby. Dôležité je aj to, aby nebol viditeľný HAW. Čierny okraj očí nie je vadou, ale preferuje sa u bielych psov. Ružový okraj sa chápe ako značná chyba krásy.
Pysk je strednej dĺžky (2 až 4 palce), hranatého až štvorcového tvaru so silnou spodnou sánkou. Pysky musia byť plné, ale nie ovisnuté! V tlame by malo byť 42 až 44 zubov. Pri štandardnom type sa uprednostňuje pevný „Undershoot“. Nožnicový alebo plochý skus sa chápe ako chyba. Ďalšími častými chybami pri tomto type sú papuľa kratšia ako 2 palce, alebo naopak dlhšia než 4 palce, ovisnutý pysk, menej než 42 zubov, Undershoot väčší ako ¼ palca, malé zuby a ploché očné zuby. Pri type Johnson sa vyžaduje presný a vlastne dokonalý „Undershoot“ o veľkosti od 1/8 do ¼ palca. Pri tomto type má nožnicový alebo plochý skus za následok diskvalifikáciu. Najčastejšie sa prejavujúcou chybou je papuľa kratšia ako 2 palce, alebo dlhšia než 4 palce.
Sfarbenie nosa (ňufáka) je prípustné rovnako v čiernom, ako aj šedom prevedení. U psov s čiernym nosom by ale papuľa mala byť čiernej farby (s prižmúrením oka sa ale pripúšťa aj ružová). Nos ružovej farby je vážnou chybou.
Ušnice sú prijateľné v kupírovanom a taktiež nekupírovanom prevedení. Každopádne sa však v poslednej dobe viac uprednostňujú nekupírované.

Telo
Jednoznačnou pýchou a výrazom amerického buldoga sú krk, ramená, plecia, hruď, chrbát a bedrá. Ide o anatomické partie, ktoré sú dosť svalnaté. Platí to aj pre krk, ktorý je strednej dĺžky s jemným klenutím a zúžením od pliec k hlave. Jeho spodná časť je mierne ovisnutá. Ramená sú veľmi svalnaté so široko naklonenými lopatkami. Čo sa týka pliec, tie by mali byť osadené tak, aby kĺby predných nôh neboli vytočené do strán. Hruď má byť hlboká a zároveň aj široká, ale nie príliš, aby nedošlo k vybočeniu ramien. Dobrý chrbát má strednú dĺžku a má pôsobiť silným a širokým dojmom. Bedrá by mali byť mierne nazberané, nariasené. Neprijateľné z hľadiska chovu tohto plemena sú chyby ako napríklad knísavý chrbát, rovný alebo plytký hrudník a nedostatočne vyhrnutá zadná časť. Tá totiž musí byť veľmi široká a samozrejme aj dostatočne svalnatá s prihliadnutím na úmernú veľkosť prednej časti (predné končatiny, plecia). V tejto stavbe tela je mimochodom americký buldog najviac náchylný. Veľmi častou chorobou sú totiž rovné bedrá.

Končatiny
sú silné, rovné, s ťažkými kosťami. Predné nesmú byť posadené veľmi blízko pri sebe, ale ani ďaleko od seba. Najčastejšími chybami v tomto smere sú nohy smerujúce dovnútra v pozícii kolenného kĺbu, alebo ak má pes nadváhu, tak sú zasa neprimerane zaoblené do tvaru písmena „O“. Zadné nohy majú mať presný a jasný tvar s ostrými črtami v bodoch spojenia. Pre labky nie je daná žiadna presne stanovená veľkosť, ale mali by byť primerané. Palce zasa skôr strednej dĺžky, posadené blízko pri sebe a s dobrým klenutím (nie však zošikmené). Pre „pasterns“ sa vyžaduje sila a rovnosť.

Chvost
je hrubý pri koreni, posadený nízko. Postupne sa zužuje smerom ku koncu. Nikdy by sa nemal stáčať nad chrbtom. Z hľadiska chovu sú povolené typy s chvostom a tiež aj bez chvosta. Čo sa zasa týka srsti, tá má byť po celom tele príjemná na dotyk, tuhá a svojsky hustá. V žiadnom prípade nie dlhá a ani našuchorená.

Diskvalifikáciu pre oba typy predstavujú psy, ktoré sú hluché alebo nemajú obidve varlatá jasne poklesnuté. Pri type Johnson, ako už bolo spomenuté, je neprípustný ešte plochý a nožnicový skus.